Čas čítania: 12min 22sec
V článku sa viac dozviete o cestnom elektrobicykli Wilier Cento 10 Hybrid
2928
Čas čítania: 12min 22sec
V článku sa viac dozviete o cestnom elektrobicykli Wilier Cento 10 Hybrid
Obsah článku
-”To ste zase Vy?”
- “No...”
-”To neni možné!”
To bola celá rýchla komunikácia počas testovania najvýkonnejšieho režimu e-biku na segmente “Ťažký Straník”, ktorý má v priemere cca. 10%. Na viac totiž nebol priestor v tej rýchlosti. V ďalšom kole, keď som už ale párik míňal tretíkrát v Tepličke pred začiatkom segmentu som sa pristavil, ukázal na čom idem a vysvetlil milému páriku dôchodcov - ktorí sú mimochodom tiež našimi spokojnými zákazníkmi, ako som sa neskôr dozvedel - v čom tkvie moja rýchlosť krúženia na okruhu: Teplička - Zástranie - Zádubnie - Budatín - Teplička.
Rám + Vidlica |
Zero SLR (780g+340g) |
Osadenie |
Shimano Ultegra R8070 Di2 |
Kolesá |
Wilier Triestina HY-NDR30AC-EU Alloy |
Riadidlá |
Alabarda Integrated / Carbon Monocoque (cockpit) |
Sedlovka |
Cento10Hybrid custom made by Ritchey |
Sedlo |
Prologo Dimension 143 |
Plášte |
Vittoria Rubino Pro 4 (28mm) |
Motor |
Mahle x35 eBikeMotion System |
Do rúk sa mi v decembri dostal neplánovane predčasný vianočný darček v podobe testovacieho top modelu od Wiliera - Cento 10 Hybrid. Už z pomenovania “Hybrid” sa dá relatívne ľahko usúdiť, že sa jedná o e-bike. Horšie je to zistiť už z výzoru bicykla, ale o tom neskôr. Je pravda, že cyklistická verejnosť sa voči tomuto fenoménu stavia dvojako. Niektorými milovaný, inými zatracovaný. Preto som bol veľmi zvedavý, aké dojmy vo mne vyvolá prvé seriózne testovanie e-biku.
Jeden zásadný rozdiel oproti štandardnému e-biku je ten, že tu sa jedná o cestný model, čo je trošku špecifická záležitosť, keďže je vo všeobecnosti známe, že motory sú konštruované tak, aby jazdcovi pomáhali do maximálnej rýchlosti 25 km/h. Nad túto rýchlosť sa motory vypínajú a jazdec už ide za svoje. Kto už párkrát sadol na cestný bicykel dobre vie, že ísť rýchlosťou 25 km/h po hodine po rovnej ceste je úplne jednoduchá záležitosť a netreba na to žiadne veľké úsilie a tiež celkové priemerné rýchlosti vedia byť podstatne vyššie ako v prípade MTB. Čiže tu už rýchlosť 25 km/h je viac na hranici toho, či je pre daný segment skutočne prínosná z dlhodobého hľadiska užívania, alebo skôr na príťaž. V nasledujúcich riadkoch si skúsime túto a mnoho ďalších otázok s týmto súvisiacich, zodpovedať.
Vzhľadom na to, že som čerpal v práci dovolenku a prišlo trošku neplánované oteplenie na dané ročné obdobie, ponuka na testovanie tohto skvostu sa nedala odmietnuť a aspoň dvakrát sa mi podarilo dostať na tento skvost.
Prvá jazda sa niesla v duchu testovania všetkých režimov na rovnakom kopci. Absolvoval som celkovo 5 výjazdov na segment “Ťažký Straník” (cca. 2 km@10%), kde som vyskúšal všetky režimy + vypnutý motor v prípade, ak dôjde batéria. Režim s najväčšou podporou som vyskúšal ísť s tým, že sa do toho opriem, ale tiež spôsobom “investuj čo najmenej vlastnej energie”. Počas výjazdu sa mi na 65 km podarilo spraviť 1800vm.
Druhá jazda bola oddychová pohodička s partiou v oddychovom tempe trošku neplánovane, lebo som sa vybral s cieľom len pojazdiť sám. Vďaka tomu sa tento bicykel podarilo otestovať aj v menšej skupinovej jazde. Jediné čo je na škodu je to, že sa mi ho neporadilo vyskúšať aj v prípade, keby sa išlo rýchlo (40-45 km/h), čo by dalo trošku vyššiu výpovednú hodnotu o tom, či je tento bicykel rodený univerzál aj pre menej výkonného jazdca.
Tieto jazdy teda mali poukázať na to, čo bicykel zvládne v praxi, ako fungujú jednotlivé režimy a čo Vám dá a naopak zoberie.
Rám vychádza z koncepcie Cento 10 PRO a Cento 10 NDR - je to určitým spôsobom ich kombinácia. Sloping je skôr charakteristický pre NDR ale okrem tohto je to viac-menej vzhľadom čisté PRO. Endurance geometria je podľa mňa spravená zámerne, počíta sa skôr využitie ľuďmi, ktorí nebudú tak výkonní, prípadne majú už svoj vek, alebo zdravotné ťažkosti. Aj preto sa dbalo na to, aby posed na tomto bicykli bol pohodlnejší. Opäť sa aj v tomto prípade jedná o čistý vzhľad, ktorý mierne narúša jedine kabeláž od baterky k motoru, ktorá vychádza od spodnej strany zadnej stavby. Celkovo bicykel ale pôsobí veľmi elegantným dojmom.
Bicykel je osadený elektrickou sadou Ultegra Di2 s kotúčovými brzdami. Prevodníky na testovacom bicykli sú 50/34z a kazeta má rozsah 11-32 zubov. Tu je stále možné vidieť to, že sa v prvom rade myslí na to, aby to pre užívateľa bolo čo najjednoduchšie z hľadiska fyzických síl. Čo mi príde super je to, že aj napriek tomu, že sa jedná o elektrobicykel, všetky prevody zostali zachované v celom rozsahu, to znamená, že ide o plnohodnotný cestný bicykel z hľadiska prevodov. Ako milé spestrenie tento testovací model mal už nastavené aj semi automatické radenie prevodov (pri preradení na prešmyku sa pomerovo automaticky zmení poloha prehadzovačky na príslušný prevod tak, aby kadencia ostala pokiaľ možno totožná).
Za zmienku ale pri vzhľade stojí ešte to, že na rozdiel od MTB bicyklov, ktoré sa štandardne už na prvý pohľad líšia od svojich nemotorových kolegov dosť výrazne. Pri letmom pohľade ani nezistíte, že sa jedná o bicykel s doplnkovým elektrickým pohonom. Jediné čo tento bicykel prezradí je väčší zadný náboj, ktorý vlastne je zároveň aj motorom. Ten je ale pekne prekrytý kazetou a z druhej strany trošku bráni vo výhľade brzdový kotúč. Kolesá na testovanom bicykli boli hliníkové Wilier NDR30AC s 30mm profilom. Vďaka motoru umiestnenom na zadnom náboji sa váha bicykla hýbe niekde okolo 11.5 - 12kg, čo v porovnaní s MTB modelmi je približne polovičná váha.
Ovládanie bicykla je trošku rozdielne od klasického “cesťáku” v tom, že ťažisko je posunuté nižšie a viac dozadu vďaka batérii a motoru. Celkovo mu to trošku berie z ovládateľnosti (aj napriek tomu zostáva veľmi poddajným spoločníkom), ale aj vďaka 28mm širokým pláštom a práve spomínanému nízkemu ťažisku viac vzadu mu pridáva na stabilite.
Čo sa týka samotného pohonu, ten zabezpečuje ebikemotion x35 system od spoločnosti Mahle. Motor disponuje výkonom 250W a batéria s kapacitou 250Wh Vám na plný výkon teda vydrží na jednu hodinu. Celkovo pohon vrátane batérie motora a kabeláže dosahuje hmotnosť približne 3.5kg
Čo sa dojazdu týka, myslím si, že tieto údaje sú určitým spôsobom veľmi nespoľahlivé a všetko závisí najmä od toho, v akom režime teda budete jazdiť a ako veľmi doplnkovému pohonu pomôžete svojím vlastným výkonom. Ako som vyššie uviedol, na najsilnejší režim Vám pohon vydrží na jednu hodinu.
Pri prvom testovaní pri teplote niekde okolo 4-6°C a plnej kapacite batérie mi ostalo na konci výjazdu k dispozícii 20-25% kapacity batérie, pričom som najazdil 1800 výškových metrov na 65 kilometrov. Lenže tu treba zvážiť to, že jeden výšlap hore, čo malo cca. 200 výškových metrov som absolvoval bez akejkoľvek pomoci motora a len dva z piatich boli pri najsilnejšom režime. Z toho jeden som sa snažil ešte dosť výrazne prispieť baterke aj svojím výkonom, aby som ju až tak dlho nežmýkal.
Takže veľa závisí od toho, kto sedí na bicykli a ako dlho v akom režime. Tie sú celkovo tri. Celé ovládanie je jednoduché pomocou jediného tlačidla umiestneného na Alabarde (riadidlách). Tlačidlo má navyše jednu RGB diodu ktorá zobrazuje to, aký režim máte zapnutý, alebo stav batérie. Ovládanie je jednoduché a nie je problém si ho veľmi rýchlo osvojiť.
K samotným režimom sa mi podarilo objaviť informácie len u jedného užívateľa na zahraničnom diskusnom fóre. Keďže netuším ako sa sa módy volajú, ale sú označené farbou, tak ich teda podľa farieb aj pomenujem:
Všetky tieto režimy sú samozrejme limitované maximálnou rýchlosťou 25 km/h. Nad túto hodnotu sa motor vypne a v tom momente začnete ísť za svoje.
To čo e-bike robí e-bikom, obzvlášť v cestnom segmente, je práve schopnosť pomôcť jazdcovi pri zdolávaní náročného terénu, čo v jednoduchosti na ceste znamená kde? Presne tak, v kopcoch! Nikde inde totiž motor nenájde nejaké rozumné uplatnenie. Počas testovania som motor kde tu nechal zapnutý aj na rovine a je síce pekné, že dvakrát zľahka otočíte pedálmi a motor sa zakusne ako divý a zrazu letíte, no na druhej strane zbytočne míňať energiu betérie, ktorá sa dá využiť efektívnejšie mi príde nelogické. Pritom na pohyb pri rýchlosti pod 25 km/h na rovine netreba vôbec nejaké extra veľké úsilie.
Musím sa priznať. Sám som ostal prekvapený, aké chytľavé je jazdiť rýchlo hore kopcom. Pri strmých sklonoch to už ale zadarmo nie je ani zďaleka. Prvý režim (zelený) Vám trošku pomôže no stále je to hlavne o jazdcových nohách. Ako praktické využitie to vidím skôr na mierne stúpavom profile, tak 2-3%, kde ešte stále netreba vynakladať veľa úsilia, a zároveň menšia pomoc človeku umožní ísť rýchlejšie. Pošetrí sa elektrická energia aj na horšie časy tým pádom. Pri strmých sklonoch to už väčšinou aj vyžaduje človeka s nejakou kondíciou, tento režim v jednoduchosti skutočne len jemne dopĺňa jazdocov výkon. Cítite ho, ale nijako výrazne.
Druhý stredný režim (oranžový) je už na tom o poznanie lepšie, pridáva ďalších 50 wattow a pri hodnote 125W to už v kopci cítiť aj pri strmšom sklone. Výborné využitie ja vidím napríklad v nejakej zvlenenej pasáži, kde je to často hore dole, krátke a strmé kopce, prípadne konštatné stúpanie tak do 4-6%. Podpora je značná, no v krátkych kopcoch to je veľakrát o tom, že treba na krátky úsek trošku viac pritlačiť, preto nevidím veľký zmysel opäť míňať baterku na najvyššom režime.
Nasilnejší (červený) režim je podľa mňa vyslovene na náročné kopce so sklonmi okolo 8 a viac percent. Skúšal som ho použiť dvakrát. Raz spôsobom, či mi bude stačiť ísť voľne na to, aby som vyšiel aj náročný kopec a druhýkrát s tým, že sám som sa pokúsil trošku prispieť vlastným výkonom. Môžem len potvrdiť, že s týmto režimom vie aj tie najnáročnejšie kopce na Slovensku vyjsť prakticky ktokoľvek. Raz som si to skúsil a bez akejkoľvek námahy len s so sledovaním okolia som bol hore za 11 minút, čo za normálnych okolností by ma tento čas už nejaké úsilie stálo. No čo bolo pre mňa zaujímavé je to, že ísť rýchlo hore kopcom vie byť motivačné v tom, aby človek išiel viac pritlačil do pedálov a išiel ešte rýchlejšie, pretože od rýchlosti 25 km/h som mal stále ešte ďaleko. Je to podobné ako s vetrom. Kto jazdí cestný bicykel, tak to zrejme pozná. Trápenie proti vetru a zrazu keď fúkne do chrbta, letí sa, čo nohy dajú. Proste človeku príde prirodzenejšie sa vo väčšej rýchlosti aj viac snažiť, lebo vidí efekt. Z tohto dôvodu mi to čiastočne aj sedí ako potenciálny tréningový nástroj ale o tom viac v ďalšej kapitole.
Celkovo by som doplňujúci pohon zhodnotil tak, že je možné sa s ním vyšantiť aj pre lepšie trénovaného človeka, ale rovnako dobre vie poslúžiť aj slabšie trénovanému jazdcovi. Rozdiel bude jedine v tom, komu ako dlho vydrží batéria.
Veľmi zaujímavá kapitola pri ktorej som si nebol istý, či ju vôbec spomeniem. Čo e-bike a výkonnostný jazdec? Dlho diskutovaná téma, že či si človek, ktorý nemá zdravotné komplikácie má zaobstarať e-bike, alebo mu postači len klasický bicykel. Ja to ešte posúvam o level ďalej s tým, že idem aj k trénovaným jazdcom. Bude to pre nich osoh?
Opäť bohužiaľ odpoveď ostáva nejednoznačná. Mne osobne sa napríklad páči možnosť tak ako teraz, po sezóne, jazdiť aj dlhšie kopce bez nutnosti vychádzať z tréningových zón (motor umožňuje cez aplikáciu nastavenie zapnutia pohonu pokiaľ tep vyskočí nad užívateľom prednastavené hodnotu a znovu sa vypne po klesnutí pod určitú hodnotu). Čiže plánovanie trasy už nemusí byť tak limitujúce aj vtedy, keď niekto proste plánuje ísť regeneračnú jazdu, prípadne ZDV. Vyššie spomenutý faktor rýchlosti tiež môže niekoho viac motivovať, aj keď o tomto nie som úplne presvedčený. Lepší stimul mi príde napríklad taký Ondro v tiahlych kopčekoch (pozdravujem do Bytče :o)). Mať proste so sebou niekoho, kto Vás motivuje posúvať limity. No neviem to ani potvrdiť, či faktor rýchlosti vie v kopcoch subjektívne pomôcť k lepšiemu výkonu jazdca. Skôr si ale myslím, že už výkonní jazdci, ktorí trénujú účelovo niečo takéto nepotrebujú, ale možno človek, ktorý sa chodí len povoziť a nevystúpi zo svojej komfortnej zóny, toho to možno motivuje k podaniu lepšieho výkonu. Vyskúšajte, môžete mi potom dať vedieť, ako to pôsobilo na Vás.
Čiže v jednoduchosti, e-bike vie rozšíriť možnosti každému jazdcovi, v špecifických podmienkach si viem predstaviť, že aj profíkom. Je ale ale pre nich nevyhnutný? Určite nie. Trasy sa dajú plánovať a kopce sa dajú ísť aj pomalšie.
V MTB kruhoch je toto nočná mora väčšiny e-bikerov. Čo keď dôjde batéria niekde na výjazde, kde ma ešte budú čakať kopce? Veľmi sa tejto otázke ani nečudujem, pokiaľ by som mal brázdiť terén s 20-25kg strojom, tiež by ma to asi dosť trápilo. Čo však cestný e-bike?
Tu sa hýbeme váhou rádovo nižšie, niekde okolo polovičnej váhy MTB stroja. Celkovo sa ale momentálne dotknem témy jazdy bez pohonu, nie len ak by došla batéria, ale aj v prípade rýchlosti vyššej ako 25 km/h, čo na rovinách nie je až taký problém dosiahnuť a už vôbec nie dole kopcom.
Čo je v tomto bode podľa mňa doležité spomenúť je to, že konštrukcia náboja motora obsahuje viac členov a je zložitejšia ako voľnobežka v klasickom náboji. Preto jeho zotrvačnosť je nižšia (aj v prípade, ak vo vzduchu roztočíte zadné koleso tak zastaví podstatne rýchlejšie ako ľubovoľné iné klasické koleso). Bicykel vo všeobecnosti jazdou po rovine pocitovo pôsobil lenivejším dojmom. Ale neviem to úplne objektívne zhodnotiť aj z toho dôvodu, že už som naň sadal vcelku unavený a v “hybernačnom režime” (oddychový posezónny režim).
Čo ale v prípade, že dôjde batéria a vy sa ocitnete niekde pod kopcom? Vyskúšal som si to teda na nečisto s vypnutým motorom v piatom kole, keď už som mal čo to odšalapané, vyjsť. Je pravda, že bicykel bol niečo ťažší, ale vďaka najľahšiemu prevodu 34-32 sa mi 2km kopec s priemerným 10% stúpaním podarilo zdolať pomerne bez problémov. Samozrejme, horšie to už budú mať tí, ktorí by sa vyslovene na pomoc motora spoliehali, keďže kondične nie su tak zdatní. V tom prípade stojí za zváženie nosiť so sebou aj náhradnú batériu (vkladá sa do košíka na vodu), čo Vám zdvojnásobí kapacitu. No myslím si, že pokiaľ by sa nejednalo o veľmi strmý kopec, aj bežný víkendový cyklista by sa vedel s tým trošku popasovať.
Hneď z úvodu kapitoly musím ešte raz podotknúť dôležitú vec z úvodu, a tou je špecifikácia cestnej cyklistiky, ktorá je úplne iná, ako horská. V MTB sektore Vám pri výkonnejších jazdcoch bude elektrický pohon, takmer vždy prínosom (pokiaľ sa bavíme o výkone a nie technike jazdca), v cestnom segmente toto už neplatí. Treba si totiž uvedomiť, že charakter jazdy v teréne, kde je to často o strmých kopcoch a zvlnenom profile, je úplne iný ako na ceste.
Dlhšie som počas testovania nad touto otázkou uvažoval, či e-bike slabším jazdcom vie poskytnúť na ceste dostatočný výkon na to, aby bol schopný so silnejšími držať krok. Odpoveď bude tak trošku diplomatická - je to závislé od danej skupiny, s ktorou jazdíte, či to bude mať zmysel ísť s e-bikom, alebo nie.
Pokiaľ by ste mali skupinu len vrchárov, ktorí roviny berú ako nutné zlo, v tom prípade ste zahojený a môžete sa spokojne pridať. Prípadne skupina je disciplinovaná a jazdí pomaly a keď niekto chce, tak si to švihne do kopca. Tiež si to viem predstaviť. Čiže ak by sa šli roviny niekde medzi 30-35 km/h, myslím si, že potenciálne by to bolo možné riešenie. Pri takejto rýchlosti som ani ja na druhom výjazde s kolegami nemal nejaké problémy.
Pokiaľ by som to ale zvažoval ja, že či ísť do našej skupiny s e-bikom, odpoveď by bola jednoznačne nie. Dôvod je jednoduchý. Jazdí sa veľa rovín, kde práve váha a zotrvačnosť e-biku by boli v obrovskej nevýhode oproti klasickému cestnému bicyklu. A nie je ani tak dôležité koľko kilometrov roviny sa ide, ale ako sa ide. Keď naši rovinári (a kde tu aj vrchári) “chytia slinu” 40-45 km/h je úplne bežná rýchlosť po rovine a kde tu aj s potrebným krátkym rýchlym nástupom v brdku. Bohužiaľ, e-bike na toto nie je stavaný, je značne lenivší v rozbiehaní oproti normálnemu bicyklu a tiež aj v zotrvačnosti stráca oproti klasickému cestnému bicyklu. Fakt je proste taký, že vysoké rýchlosti nie sú jeho dominantou.
Celkovo problémom môžu byť hlavne rýchlosti okolo 25 km/h, kde sa to doslova láme pre e-bikera medzi tým, či sa bude usmievať na ostatných ako sa trápia, alebo sa ostatní budú usmievať naňho ako sa trápi. Všetko to bude závislé od toho, či e-biker si bude ťahať kilá navyše pri rýchlosti 26 km/h, alebo pri rýchlosti 23 km/h sa už môže spokojne spoľahnúť na podporu motora. V skupine pri profile 1-3% vie byť toto veľmi riziková rýchlosť a tak sa môže stať, že na e-biku by dotyčný musel často robiť intervalový tréning.
Elektrické bicykle v cestnom segmente rozšírili opäť možnosti pre ďalších ľudí. Pre koho je teda takýto bicykel vhodný? Tu už ale asi nenapíšem nič nové oproti všeobecne známym informáciám...
V prvom rade mi príde ako super vec pre partnera k športovo založenému cestnému jazdcovi. Zväčša sa jedná o nežné pohlavie. V tomto prípade si viem predstaviť zladenie partnerov tak, aby aj vlk bol sýty, aj ovca celá - čiže aby ten vlk si dal do tela, ale ovečka aby bola tiež spokojná s tým, že nepríde domov zničená so zlou náladou, práve naopak. Samozrejme je potrebné dobre plánovať spoločný výjazd tak, aby sa pozitívny efekt elektrobicykla v tom prípade aj mohol aj prejaviť. Ďalej mi príde vhodný pre ľudí, ktorí už majú svoj vek, alebo zdravotné problémy a chcú zostať v kontakte s cestným bicyklom.
Poslednou kategóriou je obyvateľ horskej oblasti bez rovín, kde jazdiť non-stop do kopca vie byť veľmi strastiplné. Prípadne ak sa chystáte na výlet niekam do Dolomitov a chcete veľa pojazdiť, tento bicykel Vám umožní toho za kratší čas vidieť viac.
V iných prípadoch mi to nepríde ako rozumná investícia. Ja osobne som nemal z toho ani zďaleka takú radosť, ako keď niečo zvládnem zdolať vlastnými silami, alebo vidím nejaké svoje zlepšenie. Jazda na e-biku mi prišla ako sebaklam, aj keď musím pripustiť, že to bolo iné, ako jazda na klasickom bicykli. A o tom to celé je. Je to iné. E-bike nie je bicykel, je to samostatné kategória, kde do hry okrem vlastných síl vstupuje ešte ďalší člen a tým pádom vytvára úplne samostatnú kategóriu. Chcel by som ale na záver dodať, že aj napriek tomu, žeby som si ho nekúpil, tak testovanie e-biku sa mi veľmi páčilo a pokiaľ naozaj hľadáte niečo iné, tak prečo sa nevybrať týmto smerom?
Autor článku: Richard Uhrina
Kamaráti z cyklistiky ma volajú Rikardo a považujem sa za nadšeného hobby jazdca, ktorý rád posúva svoje vlastné výkonnostné limity. Profesionálne uplatnenie mám v IT oblasti. Cestnej cyklistike sa venujem od roku 2014, pričom tej horskej som sa aktívnejšie začal venovať už pár rokov predtým. Baví ma ľudí spájať, a preto sa posledné dva roky aktívne angažujem do organizovania spoločných jázd pre hobby jazdcov z okolia Žiliny. Môj ročný nájazd tvorí v súčasnosti okolo 15000 km ročne aj spolu s trenažérom (na aplikácii zwift) a to výhradne na ceste. Na horskom bicykli idem za rok len pár výjazdov s kamarátmi. Okrem cyklistiky rád sledujem a študujem šport všeobecne, cca. 20 rokov som sa venoval aktívne basketbalu či už ako hráč, tréner alebo rozhodca.
Výška: 186cm
Váha: 84kg
Preferovaný štýl: Cestná cyklistika
Ročný nájazd: 15000km
Aktívnych dní v týždni: 4-5
Páčil sa vám tento článok? Tak sa prihláste na odber newslettra a zostaňte vo forme.
Porozprávali sme sa o cyklo-infraštruktúre v Žilinskom kraji, tipoch na výlet na bicykli a novinkách pre rok 2018.
Predstavujeme Vám skvost medzi bicyklami. História značky siaha do...
Nie je sedlo ako sedlo. Viete, že sú rozdiely medzi pánskym a dámskym sedlom? Viac sa dočítate v článku.
Pozrime sa v rýchlosti na povinnú výbavu cyklistu stanovenú zákonom. Existuje aj tzv. nepovinná výbava, o ktorej píšem na konci článku.