Test cestného bicykla Wilier Zero SLR 2020

Čas čítania: 7min 41sec

 

Dlhé, nedočkavé, čakanie na budúcoročný top model a vlajkovú loď značky Wilier v hodnote 7.700 eur sa konečne skončilo.

Obsah článku

• Z čoho sa Wilier Zero SLR 2020 skladá?
• Jednoduchý fešák, ktorý upúta
• Nie je bicykel ako bicykel
• Elektrické radenie, to čo je za hlúposť? Za toto si mám priplatiť?
• Kotúčové brzdy - jasná voľba!
• Kolesá a všetko s nimi súvisiace
• Tak ukáž čo je v tebe…
• Oplatí sa?

 

Z čoho sa Wilier Zero SLR 2020 skladá?

Rám + Vidlica	Zero SLR (780g+340g)
Osadenie	Shimano Ultegra R8070 Di2
Kolesá	Wilier Triestina NDR38KC
Riadidlá	Zero integrated Carbon Bar (cockpit)
Sedlovka	Zero SLR Carbon Wilier Custom Made
Sedlo	Prologo Dimension 143
Plášte	Vittoria Corsa 25mm

 

Do rúk sa mi dostal cestný bicykel, ktorý mi v deň prvej jazdy dvíhal tep o 10-20 úderov za minútu ešte pred samotnou jazdou. Keď som naň nasadol, hodnota na mojom Brytone mi ukazovala 91 úderov za minútu. Štandardne mávam tak 50-55… Predsa len, mať možnosť povoziť sa na bicykli, ktorý stojí v danej výbave 7700€ sa nenaskytne každý deň a drvivá väčšina hobby cyklistov ani takú možnosť nikdy mať nebude. Pri pohľade na cenovku tu ale vzniká otázka, ktorá určite mnohým z Vás už niekedy vŕtala v hlave. Je tak drahý bicykel skutočne hodný toľkých peňazí?

Hneď úvodom musím podotknúť skutočnosť, že testovaná veľkosť bicykla bola L, čo pri mojich proporciách (výška 186 cm) a danej geometrii bicykla už, bohužiaľ, bolo za hranou. Potreboval by som o číslo väčší. Pri danej veľkosti by som sedlovku potreboval vysunúť ešte vyššie tak o 1-2cm, ale vzhľadom na to, že už bola beztak na maxime, musel som sa trošku “uskromniť” s nižším posedom. Nebolo to ale až tak dramatické, a tak sa mi na ňom podarilo nakoniec absolvovať 3 jazdy z toho jedna bola dlhá 130km, druhá s miernym dažďom a posledná slúžila už len na dorobenie celkového dojmu.

 

Jednoduchý fešák, ktorý upúta

To, čo si na bicykli ako prvé všimnete je jeho celkový vzhľad. Cenovka je taká, že daný bicykel musí vzbudiť obdiv, aj keby to bol ten najškaredší bicykel na svete :o) To našťastie v tomto prípade neplatí. Bicykel pôsobí jednoducho - jahodová červená mu nesmierne pristane a v mojom prípade si na zraze zaslúžil obdiv aj ostatných cyklistov. Farba je nápadná, nie však do očí bijúca. Čo však Wilier Zero SLR robí výnimočným oproti ostatným bicyklom je jeho nízka hmotnosť na bicykel s kotúčovými brzdami a jeho “čistý” vzhľad. Osadzuje sa len elektrickými sadami a kotučovými brzdami, ktoré majú vnútorné vedenie už od pák, čiže vývod nájdete až tesne pred samotnou brzdou. V najvyšších sadách sa hmotnosť údajne blíži k minimálnej povolenej hranici UCI, tzn. 6,8kg. Bicykel som síce nevážil, ale na pocit táto hodnota nemusí byť utópia.

 

Nie je bicykel ako bicykel

Bol som veľmi zvedavý, čo od daného stroja očakávať. Samotné očakávania boli samozrejme veľké. Elektrickú sadu som doteraz ešte nejazdil, takže to malo byť prvýkrát v živote. Kotúčové brzdy som už síce testoval, takže tu to až taká novinka nebola, no štandardne roky jazdím len ráfikové brzdy. Kolesá som už mal vyskúšané od základných hliníkových ťažítok až po ľahké karbónové univerzály, ale nikdy nie na pevných osiach. Preto som bol zvedavý na funkčnosť týchto súčastí, ktoré najčastejšie dokážu zvýšiť celkovú cenovku bicykla niekedy až do 5-ciferných výšin (v prípade “dane” za prestížnu značku).

 

Elektrické radenie, to čo je za hlúposť? Za toto si mám priplatiť?

Asi také boli moje prvé dojmy z úvodných kilometrov a bojom s elektrickým radením. Veľmi som si zvykol na duálne páky Shimano radenia, kde brzdová páka má dvojaký účel. SRAM aj Campagnolo majú danú funkčnosť vyriešenú trošku ináč, a tak brzdová páka v ich prípadne slúži len na jediný účel - prekvapivo na brzdenie :o)

V elektrickej sade Shimano momentálne pribudla na každej páke ďalšia malá páčka (už tretia v poradí...), ktorá nahrádza práve sekundárnu funkciu brzdovej páky, tzn. posun na vyšší pastorok/prevodník. Čiže pri elektrických sadách už brzdová páka má konečne len funkciu brzdenia. Spočiatku som mal problém vôbec preradiť. Páčky sú relatívne malé a je potrebné si na to zvyknúť. Po 20km som len krútil hlavou nad tým, že priplatiť si ďalších 1000€ naviac (čo sa dá už pri tejto čiastke zohnať pomerne slušný entry-level cestný bicykel) mi prišlo absurdné. OK, hovorím si, tak skús sa na to pozrieť z opačnej strany. A tak som sa nakoniec dostal k tomu, že po 95km si hovorím… Tak na môj najnovší bike rozhodne chcem elektriku!

Prečo prišla taká zásadná zmena názoru? Po úvodnom odpore z nepoznaného a skamarátenia sa, zrazu začali vyplývať na povrch benefity. Radenie je rýchle a hladké bez nutnosti investovať veľký cit a energiu. Predsa len, mnohí poznáte tie situácie, keď občas neúmyselne na mechanickej sade jedným ťahom preradíte o dva rýchlostné stupne, ak potlačíte brzdovú páku trošku viac... Okrem toho celý chod je extrémne presný bez akejkoľvek nutnosti nastavovania medzipolohy na prešmyku - to sa deje automaticky v závislosti od prevodu na prehadzovačke. Perfektný zážitok. Radenie počas brzdenia? Úplne bez problémov, čo pri mechanických duálnych je prakticky nemožné skĺbiť. Takáto pohodlnosť pri dlhých jazdách začne byť nesmierne chytľavá. A nemusím sa báť, že ma nechá roztrhnuté radiace lanko niekde 70km od domova v oblasti, kde snáď ani autobusy nechodia (ale ináč sú to pekné spomienky na leto… :o)) Nakoniec samotné páky disponujú dvomi programovateľnými tlačidlami na Váš cyklopočítač, ak má možnosť sa s ním spárovať prostredníctvom protokolu ANT+ a taktiež nie sú také objemné, ako mechanické. Takže z ergonomického hľadiska pôsobia podstatne príjemnejšie.

 

Kotúčové brzdy - jasná voľba!

Aspoň teda pre mňa, najmä vzhľadom na to, že som už o jeden pár karbónových kolies prišiel. Odvtedy už nechcem nič iné. V skratke - keď sa zničí kotúč je ľahké a lacné ho vymeniť oproti tomu, ak by sa zničila brzdná plocha celého kolesa. Oprava veľakrát síce možná je, ale už to nie je ono, navyše je podstatne drahšia ako výmena kotúča. Ten je po výmene opäť v 100% stave.

Ale nazad k samotnému bicyklu. V skratke - brzdenie je kusavé, čo mi presne vyhovuje na tento typ bicykla, ktorý je pre rýchlosť a pretekanie ako stvorený. Dávkovanie je pekné a plynulé, žiadne kopanie ani vibrovanie. Ja by som jedine uvítal z výroby tvrdšie páky, resp. skorší nástup brzdného účinku, ale to je už vecou osobnej preferencie každého užívateľa, čiže neberiem to ako nejakú chybu. Počas testovania, keď pršalo, brzdný účinok zostal nezmenený, čo sa o karbónových ráfikových brzdných plochách nedá povedať ani zďaleka…

 

Kolesá a všetko s nimi súvisiace

Wilier v tomto prípade dodáva vlastné kolesá, ktoré sú postavené na nábojoch Miche s pevnými osami Mavic so systémom Speed Release, ktoré vlastne vďaka páčke plnohodnotne nahrádzajú rýchloupináky. Keď som už spomenul pevné osi. Neviem či to je práve nimi, ale podľa mňa sa nimi podstatne zvyšuje bočná tuhosť kolies - nekrútia sa do strán, čo sa mi pri rýchloupinákoch stávalo v stoji úplne bežne aj pri tuhých kolesách.

Samotné ráfiky sú z karbónu a disponujú výškou 38mm, čo je pre mňa taká spodná hranica univerzálnosti. Možno by som ich pri súčasnom trende priradil už aj k nižším. Pocitovo ale išli výborne - na rovinách nemali problém s držaním rýchlosti, do kopcov si zase neberú zbytočné gramy naviac. Pocity z nich boli veľmi dobré.

K plášťom jedine toľko, že 25mm šírka je presne tá zlatá stredná cesta, ktorá mne vyhovuje. Spolu s kolesami, plášte Vittoria Corsa tvorili výborný celok - pôžitok z jazdy bol dokonalý. Nemám čo vytknúť.

 

Tak ukáž čo je v tebe…

Všetky vyššie uvedené vlastnosti bicykla sa v tejto kapitole spájajú v jeden celok. Bicykel je proste rodený pretekár. Ľahký, tuhý, nekompromisný. Presne tak, ako to mám rád. Každú nerovnosť cítite, netreba tu očakávať žiadne pohodlie. Naopak, opriete sa do pedálov a tiež cítite ako bicykel má chuť rýchlo akcelerovať. S jeho malou hmotnosťou a veľkou tuhosťou sa spriateli každý vrchár. Ovládateľnosť je veľmi jednoduchá a precízna. V zjazdoch Vám dáva pocit maximálnej istoty a kontroly aj pri vysokých rýchlostiach s tvrdým, a zároveň kľudným, brzdným účinkom. Fantázia. Samotné riadidlá disponujú kompaktnými “baranmi”, čo je presne to, čo mne úplne vyhovuje, keďže drop nie je veľký a “poskladať sa” nižšie je pre mňa pocitovo príjemnejšie, ako sa niekde hlboko na dropoch prepadnúť k zemi pri vystretých rukách, aj keď v tom danom momente po tom netúžim. Omotávka od značky Prologo má vynikajúci grip aj za mokra. Sedlo na prekvapenie už od výroby je široké 143mm, čo sa bežne nevidí. Keďže ja mám širšie umiestnené sedacie kosti, celkom ma daná skutočnosť potešila a musí sa nechať, že aj napriek tomu, že som nebol na dané sedlo zvyknutý, 130km sa na ňom dalo pre mňa vydržať bez problémov.

Vzhľadom na to, že sa jedná už o dosť vysokú cenovku, riadidlá a aj sedlovka sú z karbónu (vlastný vývoj Wilieru, podobne ako rám - kvôli tuhosti a váhe). Taktiež aj sedlo a omotávka už spĺňajú parametre vyššej triedy bicykla. V každom prípade, v týchto komponentoch je stále priestor sa posunúť ešte vyššie. Tu sa ale počíta skôr s tým, že užívateľ už bude preferovať to, čo jemu vyhovuje, preto nemá veľmi veľký zmysel tlačiť peniaze do drahého sedla a omotávky a tak zvyšovať cenu bicykla.

 

Oplatí sa?

Nakoniec sa dostávame k tej zásadnej otázke z úvodu článku. Oplatí sa do takéhoto stroja investovať viac ako 7000€? Ja s čistým svedomím môžem za seba povedať: Nie, neoplatí...

Kúpiť by sa oplatil jedine z toho dôvodu, že chcete prestížny bicykel, ktorý bude vytŕčať z davu, alebo proste sa Vám len páči a chcete ho mať za každú cenu. Nenájdete na ňom žiadny “káblik” a jeho váha je uchvacujúca. To je ale všetko. Podobne osadené bicykle pri menej prestížnych značkách a niečo vyššej váhe sa vedia hýbať v rádovo nižších cenách.

Prečo teda nie? V prvom rade si priplatíte veľké peniaze za ľahký a veľmi tuhý rám. Vývoj takéhoto rámu niečo stojí a vy to musíte výrobcovi splatiť aj so ziskom. To, že Vám spravia bicykel, ktorý nemá žiadnu kabeláž vonkajškom, za to je tiež potrebné si priplatiť - výrobca totiž musí vymyslieť, kam umiestniť radiacu jednotku a tiež kadiaľ pôjdu brzdové bowdeny cez riadidlá, vidlicu a rám. Všetky tieto prvky totiž treba prepojiť, a to je ďalší vývoj.

Elektrické radenie je síce veľmi príjemné, ale nie je ani zďaleka nevyhnutnosť. Dobre fungujúca mechanika je v súčasnosti na takej úrovni, že príplatok za elektrické radenie z hľadiska funkčnosti neprináša absolútne žiadny benefit. Ide vyslovene o komfort. Fabian Cancellara dokonca v čase elektrických sád išiel Paris-Roubaix na mechanike, lebo pri tom stave ciest radšej chcel mať istotu, aby všetko fungovalo. Mechanika je proste mechanika. Elektronika je zatiaľ nedokonalá a hrozí u nej vyššia chybovosť.

Čo sa však kotúčových bŕzd týka, tak toto je jediná vec, kde sa z môjho pohľadu jedná o veľmi rozumnú investíciu naviac. Tu totiž už nejde o komfort ale skôr o funkčnosť a dlhodobú životnosť s možnosťou eliminovať neskoršie zvýšené náklady. Čiže počiatočná investícia Vám vie pri dlhodobom používaní ušetriť neskoršie výdavky, ktoré môžu byť neraz niekoľkonásobne vyššie. Niekto môže namietať, že na cestný bicykel sa kotúče proste nehodia. V poriadku. Môžeme mať rôzne názory. Donedávna som totiž uvažoval podobne. Avšak po tom, čo sa mi stalo s kolesami na ráfikové brzdy a vyskúšaní kotúčových bŕzd na cestnom bicykli, som zmenil názor o 180°.

Ak je Váš rozpočet ale vysoký a chcete si zohnať niečo, s čím budete vyčnievať z davu, tak v tomto prípade je Wilier Zero SLR skvelá voľba. Bicyklov s “čistým vzhľadom” bez kabeláže zatiaľ tak veľa nie je ani na trhu, nieto ešte na Slovensku. A čo môže viac potešiť ako mať ho v klasickej talianskej značke? Dizajnovo ide o veľmi podarený kúsok s výnimočnou váhou (možno najnižšou vôbec pri kotúčových brzdách). Takže kto túži po výnimočnosti a má na to, smelo do toho!

Tento bike je možné zakúpiť tu.

 

 

Autor článku: Richard Uhrina

 

Kamaráti z cyklistiky ma volajú Rikardo a považujem sa za nadšeného hobby jazdca, ktorý rád posúva svoje vlastné výkonnostné limity. Profesionálne uplatnenie mám v IT oblasti. Cestnej cyklistike sa venujem od roku 2014, pričom tej horskej som sa aktívnejšie začal venovať už pár rokov predtým. Baví ma ľudí spájať, a preto sa posledné dva roky aktívne angažujem do organizovania spoločných jázd pre hobby jazdcov z okolia Žiliny. Môj ročný nájazd tvorí v súčasnosti okolo 15000 km ročne aj spolu s trenažérom (na aplikácii zwift) a to výhradne na ceste. Na horskom bicykli idem za rok len pár výjazdov s kamarátmi. Okrem cyklistiky rád sledujem a študujem šport všeobecne, cca. 20 rokov som sa venoval aktívne basketbalu či už ako hráč, tréner alebo rozhodca.

Výška: 186cm
Váha: 84kg
Preferovaný štýl: Cestná cyklistika
Ročný nájazd: 15000km
Aktívnych dní v týždni: 4-5

 

Foto: Roland Uhrina

 

 

Páčil sa vám tento článok? Tak sa prihláste na odber newslettra a zostaňte vo forme.

Chcem sa prihlásiť