Druhý zástupca Wilier-u v najvyššej lige cestnej cyklistiky. V čom sa Cento 10 Pro líši od modelu Zero SLR
1818
Obsah článku
- Z čoho sa skladá Wilier Cento 10 PRO Disc
- “Čistý vzhľad” v tejto cenovej kategórii je už samozrejmosťou…
- Je možné spojiť pretekárske sklony s pohodlím?
- Kolesá, radenie, brzdy a všetko, čo k závodnému bicyklu patrí
- Je to o vzťahu, nie o peniazoch
Z čoho sa skladá Wilier Cento 10 PRO Disc
Rám + Vidlica |
Cento 10 PRO Disc (990g+350g) |
Osadenie |
Shimano Ultegra R8070 Di2 |
Kolesá |
Wilier Triestina AIR50KC Carbon |
Riadidlá |
Alabarda integrated Carbon Bar (390g) |
Sedlovka |
Cento 10 PRO Custom Made by Ritchey |
Sedlo |
Prologo Dimension 143 |
Plášte |
Vittoria Rubino Pro 4 (25mm) |
Hovorí sa, že dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky. No mne to akosi nedalo, a tak po teste najvyššieho cestného modelu Zero SLR sme sa pozreli o kúsok nižšie na Wilier Cento 10 Pro. Aj keď v tomto prípade povedať “nižšie” je veľmi trúfalé lebo bicykle si vzájomne konkurujú ako výkonom tak isto aj cenovkou. V teste si tak skúsime tieto modely medzi sebou porovnať z môjho subjektívneho hľadiska.
Aby som celkom pravdivo odpovedal, prvýkrát sa mi tento veľmi pekný a vzácny kúsok dostal do rúk už v decembri 2019, kde som mal možnosť sa na ňom previezť. Osadený bol takmer identicky s týmto, najväčší rozdiel bol v grafike, a potom už len asi v samotných kolesách - tento starší model bol osadený na DT Swiss ARC 1400 DICUT so 48mm vysokým profilom. Bohužiaľ, jazda z dôvodu menšieho rámu (vtedy L) na ňom nebola optimálna, no bolo zaujímavé vidieť tento bicykel naživo (neveril som, že tá červená môže byť až taká chytľavá) a mať možnosť ho trošku prevetrať.
Poriadné stretnutie prišlo až na dlhoočakávaný marec, kedy mi tento stroj mal prísť z fabriky po troch mesiacoch výroby. Trošku sa pochválim, že odo dňa, keď dorazil na predajňu, som sa stal aj jeho čestným majiteľom. Tentokrát je ale vo veľkosti XL, čo mi konečne sadlo výborne a dokážem konečne na ňom jazdiť dlhé hodiny bez nejakého diskomfortu, o tom si ale ešte aj viac povieme. Aktuálne mám na ňom odjazdených 2500km v priebehu dvoch mesiacov.
“Čistý vzhľad” v tejto cenovej kategórii je už samozrejmosťou…
Alebo by minimálne mal byť, čo u prémiových značiek aj väčšinou je, neplatí to však úplne u všetkých a stále sa vyskytnú bicykle, kde je Di2 len “dorobená” a nie priamo integrovaná do samotnej koncepcie bicykla. Wilier to má “zmáknuté” v integrovaných riadítkach, konkrétne na pravej strane nájdete tlačildlo riadicej jednotky Di2 + nabíjací port. Takéto riešenie nájdete aj v prípade modelu Zero SLR. Vzhľadom na to, že sa jedná o elektrické radenie, žiadne rozvody laniek nenájdete a bowdeny na brzdovú kvapalinu sú pekne osadené do spomínaných riadítok, takže ich vývod z rámu nájdete až v úplnej blízkosti samotnej prednej resp. zadnej brzdy. Ako bolo ale vyššie spomenuté, toto je trend, ktorým sa uberajú všetci poprední výrobcovia bicyklov a tie stroje vyzerajú skutočne krásne.
Z hľadiska vzhľadu si môžeme porovnať všetky tri nemotorové bicykle od wilieru, ktoré sme doposiaľ testovali. Najviac “aero” vzhľad má jednoznačne Cento 1 Air, kde to vyslovene vychádza aj zo samotného názvu. Za ním nasleduje aktuálne opisovaný Cento 10 Pro s trošku decentnejším vzhľadom a nakoniec tu máme Wilier Zero SLR s troškou retro nádychu. Tu by som sa rád dotkol porovnania posledných dvoch menovaných. Zero SLR pôsobí proste tradičnejším dojmom, nie tak mohutne. Určite je to aj tým, že sa išlo v prvom rade po kombinácii nízkej váhy s vysokou tuhosťou, čo sa aj podarilo docieliť. A to je prvý a asi najzásadnejší rozdiel medzi týmito dvoma typmi. Cento 10 predsa len celkovo disponuje značne vyššou váhou.
Jazdený model je v krásnej lesklej červenej farbe s jemnou perleťou, ktorá mu na svetle naramne pristane. Okrem tejto farby sa v základnej kombinácii dodáva ešte v matnej čiernej. Pokiaľ by ste chceli mať modrý lesklý, prípadne šedý lak, priplatíte si 500€ a pokiaľ by ste chceli mať snáď patentovanú medenú farbu rámov s názvom ‘Ramato’, ktorá pridá danému modelu riadny cveng na vzhľade, pripravte si tučný obnos peňazí vo výške 1500€. Z môjho pohľadu sa to zdá byť už extrémne prehnané, preto som sa “uskromnil” len s červenou farbou. Za dané peniaze by som si kľudne zaobstaral ďalší plnohodnotný bicykel aj v strednej triede…
Rám disponuje tromi skrutkami na rôzne pozície košíka, tie sa však nedajú úplne optimálne využiť, pokiaľ máte aj košík na sedacej rámovej trubke. Geometria je totožná s rámom Zero SLR - jedná sa o race geometriu.
Je možné spojiť pretekárske sklony s pohodlím?
Dve veci, ktoré v minulosti nešli priveľmi dokopy sa aktuálne dokážu zladiť , čomu určite napomáhajú nové technológie a materiály. V prvom rade by som teda chcel doplniť, že ako model Zero SLR, tak aj model Cento 10 PRO ste mali možnosť vidieť víťaziť aj v zatiaľ krátkej sezóne v roku 2020. Zero SLR jazdí celok Astany a tí získali za ten krátky čas už niekoľko etapových triumfov + jeden celkový vďaka Jackobovi Fuglsangovi. Model Cento 10 SLR jazdí pro-kontinentálny celok Total Direct Energie, ktorý ale na pretekoch World Tour zaznamenal tiež dve etapové víťazstvá vďaka Niccolovi Bonifaziovi. Jedno z nich dokonca v piatej etape na prestížnej Paris - Nice. Prečo teda až dva modely v profi pelotone? Nuž je to zrejme podobné, ako aj pri iných značkách a o tom hovoria aj samotné víťazstvá týchto modelov. Fuglsang na Zero SLR víťazí v kopcoch po selekcii, kdežto Bonifazio žne úrodu na rovinatých profiloch v hromadných dojazdoch.
Vrátim sa ale nazad. Skutočne tieto dve veci je v súčasnosti možné skĺbiť dohromady. V jednoduchosti môžem povedať, že pohodlnejší cestný bicykel som dlhodobo ešte nejazdil.
Hlavová trubka je vcelku dosť dlhá, taktiež kvôli negatívnemu sklonu Alabardy (-6°) je predĺžený krk a osobne som zatiaľ nenašiel potrebu ho kvôli pohodliu skracovať. Vďaka týmto skutočnostiam človek neleží na riadidlách, čo pri menších rámoch alebo kratšiemu krku/kratšej hlavovej trubke u mňa hrozí vzhľadom na to, že mám dlhé nohy a tým pádom pri vysoko vysunutom sedle vzniká veľmi agresívny drop medzi riadidlami a sedlom. Už keď sme pri sedlovke, je celkom úsmevné, že aj pri tejto veľkosti dosahujem hraničnú hodnotu jej vysunutia, ale našťastie je to akurát postačujúce. Pohlcovanie vibrácii a nerovností je na vynikajúcej úrovni a niekoľko jázd mi trvalo prísť na to, v čom oproti predchodcom cítim najväčší rozdiel - samotná Alabarda totiž vďaka tomu, že je z jedného kusu a karbónu dokáže pohltiť vyžehliť cestu do podstatne komfortnejšej jazdy na rozdiel od hliníkových riadítok s hliníkovým podstavcom. Taktiež tvarom zahnutia sa jedná o kompakty s menším dropom, čo je opäť krok smerom k pohodliu, avšak nie je problém sa aj viac zložiť na bicykli pre lepší aerodynamický efekt.
Na druhú stranu, už v decembri som vedel, že sa jedná o veľmi tuhý bicykel, ktorý pekne reaguje na povely z nôh a rúk. Akonáhle doňho zatlačíte, veľmi ochotne ide dopredu. Ovládateľnosťou som zatiaľ nič lepšie nejazdil, každý jeden pohyb rúk je nesmierne presný a citlivý s maximálnou kontrolou. Proste bicykel, ktorý bol vyrobený s maximálnou precíznosťou tak, aby užívateľovi poskytol všetko len to najlepšie, čo cestný bicykel vie aktuálne poskytnúť.
Kolesá, radenie, brzdy a všetko, čo k závodnému bicyklu patrí
Začnem teda tým, ako je možné daný bicykel vyskladať. Vzhľadom na to, že sa jedná už o dosť vysokú čiastku, tak Wilier tieto bicykle dodáva na objednávku presne na základe požiadaviek od užívateľa. Tzn. dĺžku(a priamo úmerne šírku) Alabardy si viete vybrať, taktiež veľkosť prevodníkov, dĺžku kľúk a veľkosť kazety, na základe čoho Vám Wilier aj pridá správnu dĺžku ramienka na prehadzovačke. V mojom prípade som volil kombináciu kratšej Alabardy a semi-kompaktu 52/36 (neštandardná dĺžka kľúk - 172.5mm) s kazetou 11-32z, práve kvôli dodaniu s dlhším ramienkom prehadzovačky. Po úvodných jazdách a pokrstení novej kazety som bicykel osadil mojou staršou kazetou 11-30, ktorá je v drvivej väčšine postačujúca na slovenských cestách. Predsa len často jazdievam v skupine a jemnejšie odstupňovanie prevodov na rovinatých profiloch, keď sa jazdí vo vysokej rýchlosti je veľmi dobrý benefit. Naopak kazeta 11-28z už má rozdiel jedine na posledných dvoch prevodoch oproti kazete 11-30z, kde už na tom tak veľmi nezáleží, a keďže som dosť ťažký, ľahší prevod do kopcov rozhodne uvítam :o) Dlhé ramienko je ale fajn z dôvodu, ak by som sa vybral niekde, kde prídu na rad dlhé a strmé stúpania aj niekoľko dní po sebe. Vtedy každé ušetrenie nôh pomôže a možnosť osadiť aj 11-34z kazetu bude určite vítané. Ako je teda na začiatku v popise bicykla uvedené, radenie je elektrická sada Ultegra Di2. Od Shimana sa dá osadiť prinajmenšom mechanická ultegra (ale aj na klasických ráfikových brzdách) alebo potom ešte top sada Dura Ace. Obdobne to tak je aj pri SRAM a Campagnolo. Celkovo proces personalizácie mi príde ako výborný krok smerom k zákazníkovi.
Čo sa týka samotných kolies, aj tu je vidieť posun vyššie a je možné tak bicykel aj kvalitnejšími kúskami ako napríklad Campagnolo Bora One, prípadne aj kolesami, ktoré sa dodávajú pre Wilier Zero SLR tzn. Wilier Triestina ULT38KT Carbon, ktoré disponujú keramickými ložiskami výrobcu CeramicSpeed, ktorý je známy predovšetkým výrobou oversize ramienok s veľkými kladkami. Ja som ale volil cestu, ktorá najviac zodpovedá môjmu charakteru jazdenia, čiže nešiel som ani tak po váhe, ako to je pri Zero SLR, kde sú kolesá galúskové, ale skôr po aero vlastnostiach kolies. Preto som zvolil kolesá Wilier Triestina AIR50KC taktiež od talianskeho výrobcu Miche, ktoré disponujú z môjho pohľadu najoptimálnejším profilom ráfika s výškou 50mm s prijateľnou váhou. Taktiež je pre mňa je výhodou že sa jedná o plášťovú, alebo teda clincher verziu a je tubeless ready, takže je možnosť osadiť aj bezdušové plášte. Aj na základe zvolených prevodov a kolies je teda možné vidieť moju preferenciu smerom k rovinatým terénom, kde tento stroj má rozhodne čo ponúknuť. Na vysokom profile kolies síce občas cítiť nepríjemné nárazy bočného vetra, avšak nepríde mi to až taký veľký rozdiel oproti nízkemu profilu. Tuhosť kolies a zotrvačnosť je vynikajúca, aj keď v mojom prípade to už tak nie je cítiť, keďže na dobré sa rýchlo zvyká. Nakoniec musím aj povedať, že dizajnovo sú kolesá veľmi podarené. Je použitá dvojfarebná kombinácia karbónu. Údajne to nie je len esteticky upravené, ale materiál by mal byť v miestach uchytenia špicov odolnejší, takže kolesá to takto majú spravené aj z funkčného hľadiska. Na slnku vyzerajú veľmi pekne, nedisponujú žiadnymi zbytočnými polepmi okrem malého jednoduchého červeného polepu s logom Wilier. Celkovo Vás takto zostavený bicykel motivuje do toho poriadne pritlačiť a túži, aby ste mu poriadne naložili. A teda musím ho pochváliť, znesie naozaj veľa… ani ja toľko nevydržím čo on :o)
Použité boli plášte Vittoria Rubino Pro 4 so širkou 25mm, čo je v súčasnosti akýsi štandard šírky plášťov a výborný kompromis stability, pohodlia a rýchlosti. Jazdí sa na nich výborne, nebránia rýchlosti ani akcelerácii, spoľahliov držia aj v zákrutách, takže nemám, čo by som im vytkol. Aspoň teda za sucha, na mokrom povrchu som ich ešte nejazdil. Dodávané sedlo je Prologo Dimension 143 podobne ako u modelu Zero SLR. Keďže bicykel mi ostáva, osadil som ho preto už od prvej jazdy mojím SQLab 611 (150mm). Kvalita sedla a omotávky je však už o niečo vyššia ako v prípade nižšej triedy modelov Cento 1. Nešťastne je riešené uchytenie tachometra na Alabardu, kde potrebujete špecifkcý adaptér, ktorý sa prakticky nedá zohnať, alebo plastový držiak priamo od Wilieru, ktorý sa počas jazdy strachom celý klepe...
Už pravidelne spomínané kotúčové brzdy spolu s pevnými osami a vyššie uvedeným presným riadením a výborným pohlcovaním z neho robí aj výborného, poddajného a spoľahlivého partnera do zjazdov. Osobne som v tomto smere zaznamenal výrazný posun v pocite, že konečne som pánom situácie ja a nie bicykel v kombinácii s vozovkou. Najlepším terénom na toto porovnanie bolo práve v zjazde zo Sedla nad Zliechovom po rozbitých úsekoch až do Košece. Riadenie citlivé stabilita výborná, veľmi slušné hladenie nerovností. Proste jazda dole kopcom bol veľký pôžitok. Okrem toho brzdný účinok výrazný s plynulým dávkovaním a malým množstvom vynaloženého úsilia sa skvele osvedčil a otestoval v zjazde z Vršateckého Podhradia na Červený Kameň. Anglicky hovoriace krajiny by to pomenovali, že brzdy pôsobia “smooth” dojmom. U nás to je niečo ako hladký/príjemný chod.
Je to o vzťahu, nie o peniazoch
Práve v teste modelu Wilier Zero SLR sa posledná kapitola dotkla investície do tak drahého bicykla. Povedzme si tak, rozdiel medzi 7700€ pri testovanim Zero SLR a 7500€ pri aktuálnom Cento 10 PRO činí celkovo 200€, čo pri tak vysokej položke je už prakticky zanedbateľná čiastka. Čo som tam ale písal ostáva v platnosti aj naďalej. Pohľadom bežného hobby cyklistu, ktorý hľadá najmä pôžitok z pobytu von a pohodovú jazdu mi to príde ako zbytočná investícia, ktorá sa nevyplatí. Jedine v prípade, že máte záujem o prestíž nech to stojí, čo to stojí :o)
Skúsim ale trošku vysvetliť, prečo som sa ja rozhodol, ako som sa rozhodol. Ako som teda vyššie uviedol, na hobby jazdca jazdím pomerne dosť. Presnejšie teda uvediem, že prvýkrát som na tomto stroji sedel 12.3.2020 a do dnešného dňa (písané 1.5.2020) som na ňom najazdil 2271km, čo mi na mesiac priemerne dáva niekde medzi 1400-1500km. A toto je v mojom prípade asi ten najpádnejší dôvod, prečo som išiel do toho. Z top Zero SLR je proste model vhodný pre vrchárov a Cento 10 PRO je ako stvorený na roviny. U mňa nebolo čo riešiť. Zapáčil sa mi už začiatkom decembra a dva týždne na to už išla objednávka. Dosť ale pomohla jedna rada - “Zober si koľko času na tom bicykli tráviš, v tvojom prípade sa oplatí investovať a dopriať si”. Toto bolo asi kľúčové. V jednoduchej matematike. Odjazdím za mesiac v priemere 40-50 hodín mesačne za celý rok. Pre niekoho to v priemere vychádza 4-5 hodín mesačne. Ja si kúpim bicykel za 7500€ a dotyčný za 750€. Keď si takto prerátam investíciu na čas, ktorý na bicykli trávim ja a ten druhý cyklista, tak nám to vychádza úplne rovnako. Najzásadnejší rozdiel je ale ten, že ja na ňom trávim skutočne veľké množstvo času, takže rozhodne je dobré si dopriať, pokiaľ sa dá. A som nakoniec veľmi rád, že som sa takto rozhodol, aj keď spočiatku som bol trošku skeptický. No a nakoniec, vždy to príjemne poteší, keď Vám okoloidúci aj trošku zablúdia pohľadom na Váš stroj. Nebudem klamať, ego si vtedy spokojne krochká... :o)
Preto ak trávite veľa času na bicykli a máte možnosť investovať viac peňazí do Vášho hobby, za mňa je to vec, ktorá sa skutočne vyplatí a určite Vám to odporúčam. Pokiaľ nespĺňate jednu z týchto dvoch podmienok a máte peniaze, tiež si kľudne doprajte, ak chcete. Ak nespĺňate nič z toho, nezúfajte a jazdite aj na tom čo máte, vždy je to v prvom rade o tom pôžitku z jazdy a na ten nie je potrebné vlastniť bicykel za veľké peniaze.
Páčil sa vám tento článok? Tak sa prihláste na odber newslettra a zostaňte vo forme.