Martin Kubica: Deň bez bicykla sa neráta

Vo väčšine prípadov je najskôr záľuba, hobby, až potom sa z toho vyvinie podnikanie. U Martina Kubicu to bolo naopak. Zanietený futbalista sa so svojím otcom pustil do predaja bicyklov a potom vzplanula veľká cyklistická vášeň. Ak objavujete predajne Kubicasport, možno vás zaujíma, čo všetko k nim patrí a koľko oduševnenia sa za nimi skrýva.

Martin Kubica nám so svojím typickým humorom a nadšením porozprával o:

• bicykloch,
• cyklovýletoch,
• podnikaní, ktoré sa postupom času stalo jeho životným štýlom.

Martin, bicykluješ úplne od malička? 

Práveže nie, ja som bol futbalista.

Ako sa z tímového hráča, ktorý naháňa loptu vo futbalovom drese, stane bajker?

Otec bol športový typ a vo voľnom čase napríklad aj bicykloval. No a raz prišiel s nápadom „poďme predávať bicykle“. Pustili sme sa teda do podnikania s bicyklami. No a ako išiel čas, zistil som, že ma to naozaj baví, a začal som bicyklovať viac a viac.

Kedy si sedel na bicykli naposledy?

Pôvodný úmysel bol ísť dnes na bicykli do práce, ale nakoniec som to zvrtol naspäť domov a do práce som prišiel autom. Ale napríklad včera som si dal 20 kilometrov do obchodu a večer zase 20 kilometrov domov.

Sedíš teda na bicykli každý deň?

Áno, úplne každý. Stále ma to teší. Ráno sa najem, idem von so psami a potom do roboty na bicykli. A keď potrebujem niečo vybaviť, tak si spravím taký cyklistický okruh.

Spomínaš si na svoj prvý bicykel?

Priznám sa, že mám dosť zlú pamäť, ale z tých „dospelejších“ bajkov si pamätám nejaké to Yoko. Z detských si spomínam na skladačku, na ktorej som jazdil.

„Ako išiel čas, zistil som, že ma to naozaj baví, a začal som bicyklovať viac a viac.“

Prišla s vášňou pre cyklistiku aj túžba bicyklovať súťažne?

Až v poslednom čase – vo veku 44 rokov! Ale ja nemám veľmi telesné predispozície byť výkonnostný športovec. Zo začiatku som to celé bral ako biznis, ktorý ma bavil. Kým ostatní trénovali, ja som bol v práci. Mal som takú predstavu, že najskôr potiahnem podnikanie a potom sa budem viac venovať koníčkom. Ten čas prišiel teraz vrátane pretekania. Mám okolo seba dobrú partiu, máme aj výborný Kubicasport Team.

Koľko pretekov vás čaká?

Dúfam, že nejakých 10 až 12 zvládneme. Naozaj sa teším na tento rok.

Chystáte sa aj na zahraničné súťaže?

Chlapci majú veľké ambície, na Slovensku vo svojich kategóriách vyhrávajú, čo sa dá, takže Slovensko nám už začína byť malé. Uvidíme, ako to vypáli.

„Na pretekoch vidím, že tu máme kopec naozaj šikovných chalanov v mladšom aj staršom veku.“

Akí sú podľa teba Slováci cyklisti?

Rôznorodí. Neveril som, že na Slovensku je toľko dobrých športových cyklistov. Na pretekoch vidím, že tu máme kopec naozaj šikovných chalanov v mladšom aj staršom veku. Čo sa týka rekreačných cyklistov, tak, samozrejme, s príchodom elektrobicyklov sa cyklistická základňa posunula niekde úplne inde.

Čo ty a elektrobicykel?

Mal som obdobie, keď som rok jazdil na elektrickom bicykli a veľmi ma to bavilo. Ale potom som prišiel na to, že na tom „elektre“ síce páliš kalórie, no sila v nohách ťa opustí a potom zrazu nestíhaš za niekým, za kým si pôvodne stíhal. No elektrobicykle vôbec neodsudzujem. S ich príchodom si môže viac ľudí na bicykli vychutnávať prírodu. A pomaly aj tí, ktorí kedysi o elektrobicykli nechceli ani počuť, nemajú problém kúpiť si ho.

Všade sa hovorí, že máme veľmi sedavú generáciu detí. Je po detských bicykloch stále dopyt?

Áno, je tam výrazný dopyt. A v tom sme aj my naozaj silní na trhu.

Zmenili sa v tomto aj rodičia? Máš pocit, že deťom doprajú kvalitné bicykle?

Zmenilo sa to výrazne. Vďaka prístupu k informáciám rodičia vedia, že keď kúpia dieťaťu lepší a ľahší bicykel, bude sa rýchlejšie učiť a bude bicyklovať oveľa radšej. Samozrejme, je to drahšie, ale ten bicykel si drží cenu.

„Rodičia vedia, že keď kúpia dieťaťu lepší a ľahší bicykel, bude sa rýchlejšie učiť a bude bicyklovať oveľa radšej.“

Koľko máš ty osobne bicyklov?

Je taká rovnica na výpočet vhodného počtu, a to n + 1, takže nech mám koľkokoľvek bicyklov, jeden vždy chýba. Ale teda aktuálne mám jeden „cesťák“, jeden horský celoodpružený, jeden „horák“ hátečko… A to je všetko, takže tri.

Požičiaš si občas nejakú špecialitku?

Ani nie, nemám tú potrebu.

Aký bol tvoj najdrahší bicykel?

Mal som taký drahší cesťák, ale len rok. Nejazdí sa mi úplne dobre na extra drahom bicykli. Keď si totiž v skupine výborných bajkerov a ty máš lepší bicykel ako tí najlepší z nich, nepôsobí to dobre na psychiku. (smiech) Je teda fajn mať dobrý bicykel, ale nie úplne najlepší.

Máš nejaký bajk vyslovene pre radosť?

Vôbec. Čo u mňa nemá využitie, to ide preč.

Aké je Slovensko ako krajina na cyklistiku?

Podľa mňa veľmi dobré. Možno chýbajú také tie bajkparky alebo cyklochodníky. To tu nie je vybudované a rekreačný cyklista by to asi prijal, ale, pravdupovediac, mne to nechýba. Ja mám radšej prírodu. Vyrastal som na kameňoch a koreňoch. Tam som doma. A tam je aj výrazne menej ľudí.

Cestná cyklistika teda nie je pre teba?

Ak mám parťáka, idem rád aj na cestu, ale hora ma baví výrazne viac. Cestný bicykel je výborný na trénovanie, ale je to vyslovene na výkon. Horský bicykel je pre mňa príroda a relax.

„Najhorší cyklotrip? Ak aj bol, bolo to na bicykli, takže aj tak to bolo super.“

Kam chodíš na bicykli najčastejšie?

Žiarska chata. To mám cestou do roboty taký dobrý výšľap. Minulý rok som tam bol 34-krát.

Ktoré trasy by si ešte odporučil cyklistom na Slovensku?

Naši chalani chodia pred prácou aj na Baranec. (smiech) Je to tretí najvyšší vrch Západných Tatier na Slovensku a jeho nadmorská výška je 2 184 metrov. Ale napríklad v okolí Žiliny sú krásne Martinské hole a Minčol, na Liptove všetky možné zvážnice alebo Hradská hora trails. A na cestnú cyklistiku je parádna trasa od nás z Pribyliny na Štrbské pleso.

Aký bol tvoj najlepší zahraničný cyklotrip?

Akurát som sa vrátil z Kanárskych ostrovov a to bola fakt paráda. Krásne cesty, slniečko vo februári, výšľapy od mora až do 2 000 metrov. A, samozrejme, skvelá partia.

A najhorší cyklotrip?

Ak aj bol, bolo to na bicykli, takže aj tak to bolo super.