Test – Kona Libre CR DL 2021





Ako som už nejednému kamarátovi povedal, že zjazd na graveli nie je to, prečo by som si mal takýto bajk zadovážiť, ale to, kam ma gravel vie dostať. Ponúka nám obrovskú škálu možností, kam až sa vieme na graveli previesť. Od krátkych, rýchlych pojazdov až po dlhé niekoľkodňové trasy po svete s naloženými taškami po bicykli. O všetkých výhodách i záležitostiach, ktoré som Vám tu zhrnul, ma gravel presviedča na všetkých blízkych i vzdialenejších cestách a kopcoch. Presvedčí aj Vás?



Test – Kona Libre CR DL 2021

Autor  článku je náš kolega Tomáš Chabada.

Béemixka, cesťák, horák, celopérko. Bezmála každý bajker si od svojho bajkerského mládí prešiel práve touto postupnosťou bicyklov. Najprv to boli prvé skúsenosti na BMX-ke, prvé držky a pády. Neskôr človek, ktorý neostal pri zdokonalovaní trikov, fintičiek a skokov, presedlal na cesťák, prípadne horák. Ak to bol práve cesťák, tak si uvedomil, že na bajku sa nedá len skákať a robiť blbosti, ale že si do toho vie aj pekne dupnúť a vyždímať zo seba maximum pri stúpaniach poza humno. Neskôr to boli už dlhšie štreky, lepšie vybavenie, stále krikľavejšie a obtiahnutejšie trikoty...

Potom toho, kto (opäť) neostal pri naháňaní kilometrov, hľadení do zeme, točenia stále tých istých okruhov po svojom kraji, rozčuľovania sa pri tesných prejazdoch áut a potom opäť čumenia do zeme, zlákali hory. Ten pocit ticha, šušťanie lístia pod kolesami, prudké výšľapy, drsné zjazdy. To bolo práve to, prečo si zadovážil svoj prvý horák s blatníkmi, kapsičkou a, samozrejme, stojanom, aby predsa svoj nadupaný stroj nepokladal niekde na Martinských holiach na zem! Zistil však (časom), že ten bike treba odľahčiť, pretože pri stúpaniach to tak „nejde“. Cestou dole zas šramotal stojan, plieskali blatníky a kapsička lietala z jednej strany na druhú. Tak samozrejme vyslovil jasnú vetu: „Treba lepší bicykel!“

Ten, kto ešte nemal horák na dvadsaťdeviatkach, tak to spravil práve teraz a prípadne ešte na karbóne, lebo „šak gramy!“. Neustále odľahčovanie bicykla, stovky zdvihy a hlušenie kilometrov po zvážniciach hore aj dole. Bajker, ktorému však nestačilo a chcel si užiť ešte o niečo viac zábavy ako ponúkali zvážnice, skúšal traily. Samozrejme, že stovka vpredu nestačila, tak hybaj ho na celopérko a užívanie si celodenných výjazdov a hlavne zjazdov s partiou niekde v horách. Teraz už nie s obtiahnutými a zarezanými trikotmi, ale voľným štýlom, aby nič neprekážalo, všetko bolo V POHODE a hlavne, aby tam bolo čo najviac trailov! Samozrejme, že sa nejedná o podmienenú podstatu pri vývine čistokrvného bajkera, ale o postupnosť, ktorou som si prešiel aj ja a určite mnoho z nás, ktorí venujete čas týmto vetám.

Podstata tohto článku však tkvie v tom, že bajker, ktorý hľadá ďalší medzikus do svojho portfólia, ho tu práve našiel – Gravel. Gravel je typ bicykla, ktorý spĺňa požiadavky nie plnohodnotného cesťáku, ale aj nie plnohodnotného horáku. Ako by povedal kolega: „Mačkopes“. Ani mačka, ani pes.

S gravelom si vieme dupnúť po rovinke, hľadieť dlhé kilometre na asfalt po sebou, nadávať na šoférov, ktorí nás „len tak líznu“, ale vieme s ním zabehnúť aj do blízkych hôr, ktoré sme kedysi objavovali na hátéčkách a počúvať šušťanie lístia pod kolesami.

Už dávnejšie som sa pohrával s myšlienkou zadovážiť si práve gravel, aby mi vynahradil cestný bicykel, ktorý som predal. Cesťák totižto nebol pre mňa natoľko zaujímavý, ako by som si predstavoval. Mám celopérko a v konečnom dôsledku mi chýbalo niečo, s čím by som si vykryl práve spomínané dupanie po cestách, naberanie kilometrov a užívanie si toho, ako sa dokážem pri stúpaniach zničiť. A prišlo to. S Maťom Kubicom sme sa dohodli, že si zoberiem do testu gravel od Pacifickej značky Kona. Konkrétne model Kona Libre CR DL 2021. Ako už názov CR napovedá, ide o celokarbónový bike v DL, čiže v najvyššej výbave. Farba rámu je z diaľky možno trochu nevýrazná, no pri bližšom študovaní detailov to nie je len o čiernej a ružovej, ale o mikro zlatých trblietkach rozsypaných po celom ráme, ktoré dotvárajú skutočne nádherný, elegantný dojem z celkového vzhľadu. Celý bike je nahodený na Shimano doplnkoch. O radenie sa stará špičková výbava Shimano GRX 810, v tejto réžii sú aj hydraulické kotúčové brzdy so 160mm kotúčmi. Ide o jednoprevodníkový systém, vpredu so 40 zubovou „šajbou“ v spolupráci s kazetou SLX 11-42. Pre bajkera, ktorý má už čo-to nabehané, to v bežných stúpaniach nerobí problém, no pri prudších pasážach sa už musí hrať s technikou, predupávať každý meter, zatínať zuby a hromžiť, že načo si kúpil taký bajk. A ja mám na to úplne jednoduchú odpoveď. „Na to!“

Práve na to, aby si vyplnil tú malú medzierku, ktorá mu chýbala medzi cesťákom a horákom, tú medzierku, s ktorou si vie zamakať do kopca a povedať si: „To aj sem sa viem dostať na graveli?“. Gravel je práve to, čo som aj ja potreboval. Ľahučký bicykel, ktorý ma vie dostať rýchlo do kopcov.

Ak by som si mal spomenúť na svoj prvý kontakt s Konou, tak to bola naša Chata pod Suchým. Ten, kto cestu na chatu pozná, tak vie, že v niektorých pasážach dokáže trochu potrápiť a tiež vie, že sa jedná o stúpanie po rozbitej ceste, neskôr po čisto ubitej štrkovej ceste.

Oproti klasickému hátéčku ma na graveli trochu viac „vydrncalo“, za to však môžu užšie plášte, ktoré poskakujú po rozbitom teréne. Nie je to však nič, čo by mi nejakým spôsobom znepríjemnilo zážitok. Práve to ma na tom bavilo, že som si musel vyberať tú správnu stopu, tlačiť do pedálov a hrať sa s bicyklom.

Kona je nahodená na ľahučkých kolesách Easton EA 70AX, tie sú obuté na plášťoch WTB Riddler so šírkou 45c. Šírka plášťov je úplne dostačujúca do bežných zvážnicových zjazdov a vzor ma skutočne veľmi milo prekvapil. Držal krásne za sucha a aj za mokra v blate, takže plášte hodnotím na 10/10.

Už keď som sa dostal na chatu, dal si pifko a buchty, tak treba ísť aj dole. Tu už mi hlava automaticky ponúkla niekoľko trailov, po ktorých som zvyknutý jazdiť a hlavne je to to, prečo sem jazdím. Buchty a traily!

 

Pri pohľade na kolesá a bajk mi hlavou prebehlo, že tudy cesta nevede a musím sa pustiť po „nudnej“ zvážnici dole, odkiaľ som sem prišiel. Po prvých metroch som však prišiel na to, že to nebude až tak nudné. Že nedokážem bežné veci zozjazdovať s prehľadom, ako na celopérku, ale musím premýšľať, ktorú stopu si vyberiem. Už to nebolo len o tom – pustiť sa, držať riadítka a valiť dole – tu už musí človek skutočne premýšľať kadiaľ pôjde tak, aby všetko zišiel. 

Pre lepšiu manévrovateľnosť v zjazde je fantastickým pomocníkom teleskopická sedlovka, tá je v réžii od TranzX. Pri pohľade na bike nám nikde nebije do očí žiadna páčka. Každý, kto si chcel sedlovku spustiť nižšie, špekuloval a hľadal páčku, žiaľ, nenašiel. Vývojári to pri tomto modeli spravili rafinovane a použili na baranoch dual, aj keď nemá prešmyk. Dual si totižto vieme potlačiť do strany a sedlovku spustiť nižšie. Nemal som veľa gravelov v ruke, no ja by som dal vývojárom Nobelovu cenu za vynaliezavosť. Pri zasunutí sedlovky si vie človek presunúť ťažisko za sedlo a tým jednoduchšie, a hlavne bezpečnejšie prejsť prekážku. Teleskopka je už takmer povinná výbava pri horských bicykloch. Nie každý gravel túto možnosť má, no z vlastného presvedčenia túto voľbu doporučujem.

Počas zjazdu musí biker naozaj premýšľať, že ktorú stopu si vyberie. Bike nám neodpustí žiadnu chybu, riadítka musí držať pevne, nakoľko vidlica nezožerie takmer nič. Takže sa skutočne treba hrať s technikou.

Celý zjazd som si aj napriek spomínanému drncaniu a traseniu užil, pretože som bol neskutočne šťastný, kam ma dokáže ten bike dostať!

Skúsim však zájsť do trošku inej témy a predstaviť ďalšiu výhodu gravelu. Bajker, ktorý má priateľku a chcel by s ňou tráviť viac času na bajkoch, musí rozmýšľať, čo spraví, aby to nebolo len o tom, že ona sa chúdiatko trápi, snaží sa a on do nej hučí, nech ešte viac zaberie, nech dá o dva prevody dole a postaví sa zo sedla jak Froom pri horskej prémii. Čo teda spraví? Dievčine zadováži ebajk! Potom to už bude o inom. Priateľka si šliape ECO režim, prípadne stredný a chlap za ňou dychčí a hromží, hodí o dva prevody dole a snaží sa jej stíhať. Sily sú viac-menej vyrovnané a každý si užije výjazd rovnako. Pre začínajúce ebajkerky sú plne dostačujúce jazdy po zvážniciach, poľných cestách a horských rozbitých asfaltkách. A práve takýto terén je pre gravel ako stvorený! Chlap si zamaká na graveli a priateľka je spokojná, že s priateľom strávila čas pri aktivite, ktorá je preňho prvá (pre niekoho druhá) najobľúbenejšia.

Ako som už nejednému kamarátovi povedal, že zjazd na graveli nie je to, prečo by som si mal takýto bajk zadovážiť, ale to, kam ma gravel vie dostať. Ponúka nám obrovskú škálu možností, kam až sa vieme na graveli previesť. Od krátkych, rýchlych pojazdov až po dlhé niekoľkodňové trasy po svete s naloženými taškami po bicykli. O všetkých výhodách i záležitostiach, ktoré som Vám tu zhrnul, ma gravel presviedča na všetkých blízkych i vzdialenejších cestách a kopcoch. Presvedčí aj Vás?

Tieto internetové stránky používajú súbory cookie. Používaním týchto internetových stránok s tým vyjadrujete svoj súhlas. Ďalšie informácie